maľby

Diela zo série Wildflower vznikli ako spolupráca či skôr „hra“ medzi autorkou a jej dvojročným synom. Na spontánnych plátnach dominuje synova kresba bez akejkoľvek navigácie. Uhlíkovú a pastelovú kresbu dopĺňajú farebné plochy, prechody či štruktúry vytvorené autorkou, ktoré nesú akýsi príbeh ich vzájomného spojenia. Na obrazoch sa objavujú naratívne výjavy, ktoré sú divákovi čitateľnejšie, ale aj abstraktnejšia rovina, v ktorej dominuje viac synova kresba a autorkin gestický rukopis.

Diela zo série Wildflower vznikli ako spolupráca či skôr „hra“ medzi autorkou a jej dvojročným synom. Na spontánnych plátnach dominuje synova kresba bez akejkoľvek navigácie. Uhlíkovú a pastelovú kresbu dopĺňajú farebné plochy, prechody či štruktúry vytvorené autorkou, ktoré nesú akýsi príbeh ich vzájomného spojenia. Na obrazoch sa objavujú naratívne výjavy, ktoré sú divákovi čitateľnejšie, ale aj abstraktnejšia rovina, v ktorej dominuje viac synova kresba a autorkin gestický rukopis.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.

Dielo namaľované akrylom na plátne pochádza zo série "Znova som", v ktorej autorka reflektuje svoju osobnú cestu a prerod do ženy, ktorá miluje samú seba. Odpovede hľadá cez konkrétne priestory, ktoré zobrazuje v maľbe, aktuálne s jemnejšími farebnými kombináciami, ktoré odkazujú na nehu, sebaprijatie ako aj prijatie ako také, na pochopenie a miernu melanchóliu, ktorá je však v momente pretvorená na zmierenie. Jemnosť, láska, opustenie minulosti a nájdenie stredu. Malá bytosť sa objavuje takmer na každom formáte. Je to ona sama, odhodlaná posúvať sa z cesty na cestu, zo skúšky do dalšej skúšky, z pádu do rastu. Sme to my, každý z nás prežíva tieto emócie – a jej spôsobom, ako ich najlepšie spracovať, je práve maľba. Natália Hulejová nám chce ukázať, že to ide, že existuje spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa z ťažkých situácií. Stále nazerá na túto tému s nádejou a s hľadaním spôsobov za účelom navodenia pocitu oslobodenia, vydýchnutia. Každý obraz bol inšpirovaný inou skladbou od Willow z rovnomenného albumu z roku 2019. Na zadnej strane obrazu vždy nájdete krátke výstižné slová od srdca, vystihujúce tému obrazu.