Busty II.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.