Marek Ormandík

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Dielo z aktuálnej tvorby Mareka Ormandíka dynamickými ťahmi štetca zachytáva rozvášnenú, schizofrenicky rozpoltenú hlavu z cyklu Portrét smrti. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Dielo z aktuálnej tvorby Mareka Ormandíka dynamickými ťahmi štetca zachytáva rozvášnenú, schizofrenicky rozpoltenú hlavu z cyklu Portrét smrti. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.