výtvarné diela

„O skupine Para som sa dozvedela od svojich slovenských kamarátov, počúvam ich pesničky a páči sa mi projekt PARAgrafiky. Bola som šťastná, keď ma pozvali do tejto spolupráce. Veľmi si vážim, že som jej súčasťou. Pracovala som s textom o mojom rodnom meste Kyjiv. Teraz moja krajina prechádza veľmi ťažkým obdobím a prosím, aby ste na to stále nezabúdali a podporovali Ukrajinu v našom boji proti zlu a za slobodu.“

Oksana Sadovenko je umelkyňa, ktorá pochádza z Kyjiva (UA) a posledné dva roky žije a tvorí v Bratislave. Je čerstvou absolventkou VŠVU. Najviac sa venuje maľbe, ale pracuje aj so sochou a objektom. Vystavuje na Slovensku aj v zahraničí a jej tvorbu charakterizuje expresívny a intenzívny prístup. V jej veľkoformátových maľbách sa prelínajú osobné, historické a kultúrne kontexty. Najviac pozornosti venuje obrazu holuba a vytvára vlastné fantasmagorické vesmíry.

Prečo tento verš?

„Nesie v sebe silnú výpoveď o stave našej spoločnosti. Venujem sa kolektívnej a osobnej pamäti, ktorú reflektujem cez motívy urbánneho a prírodného prostredia s dôrazom na fenomén búrania stavieb či drobných architektonických prvkov vo verejnom priestore, predovšetkým tých, ktoré vznikli za minulého režimu.“ 

Natália Šimonová absolvovala štúdium na AU v Banskej Bystrici, kde momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu. Vo svojej tvorbe sa venuje kolektívnej a osobnej pamäti, kde tematicky zobrazuje motívy urbánnej architektúry a jej štruktúr, ako napr. detské ihriská z čias socializmu. Venuje sa tzv. expandovanej maľbe s presahom za hranice média formou priestorovej inštalácie. Používa kombinácie klasických a neklasických médií, tradičných a netradičných výtvarných techník a najmä hrdzu, ktorá je pre jej tvorbu charakteristická.

„Verš 'Letíme, až kde sa končí naša obloha, to sa láske podobá' som si vybrala, lebo mi pripomína pekné okamihy - a tých v živote nikdy nie je dosť.“

Slovenská výtvarníčka absolvovala štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe opakovane tematizuje cyklus rastu a rozkladu v prírode, a to prostredníctvom vrstvenej spleti médií a výrazových prostriedkov. V istom zmysle neustále uniká a opäť sa vracia k maľbe, ktorá je jej pôvodným zázemím, hoci stále častejšie preniká dielami do priestoru. Bez slov, intuitívnymi aj experimentálnymi postupmi rozpráva nepretržitý príbeh o krehkosti neľudských aktérov: rastlín, hmyzu a celých biotopov. 

„Pri vytváraní návrhu grafiky bolo zaujímavé premeniť pieseň a môj zážitok z nej do vizuálneho naratívu. Motív času, spomínania a zvláštna ťaživá atmosféra albumu ‘Pre všetko okolo nás’ sú prítomné aj v mojej tvorbe. Citát z textu, ktorý som použila, je na prvé počutie veľmi povedomý a dlho vo mne rezonoval. Ako vzdialená spomienka z detstva zosobňuje pocit melanchólie - smútok, ktorý nebolí, len čosi pripomína.“

Lucia Tallová absolvovala štúdium maľby na VŠVU v Bratislave a je laureátkou viacerých významných ocenení. Svoju tvorbu prezentuje na výstavách doma aj v zahraničí. Zúčastnila sa umeleckých rezidencií v Paríži, vo Viedni, v Brazílii a v Kalifornii. V tvorbe sa inšpiruje prostredím, ktoré ju obklopuje, vzťahmi a ich prepojením s minulosťou. Hlavnou témou je pamäť, uchovávanie a vytrácanie spomienok a ich premena či manipulácia v kontexte času. Klasické médium maľby spája s priestorovými inštaláciami, s objektovou tvorbou a fotografiou.

Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej z osobnej série s názvom Teória útulnosti. Kolekcia bola sprvoti predurčená materiálom – drsnejším ľanovým plátnom, priznanou stopou ceruzky, rýchlymi akvarelmi, zemitými tónmi postrašenými blankytnou a ružovou a ľahkým akrylovým atramentom.

Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej z osobnej série s názvom Teória útulnosti. Kolekcia bola sprvoti predurčená materiálom – drsnejším ľanovým plátnom, priznanou stopou ceruzky, rýchlymi akvarelmi, zemitými tónmi postrašenými blankytnou a ružovou a ľahkým akrylovým atramentom.

Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej z osobnej série s názvom Teória útulnosti. Kolekcia bola sprvoti predurčená materiálom – drsnejším ľanovým plátnom, priznanou stopou ceruzky, rýchlymi akvarelmi, zemitými tónmi postrašenými blankytnou a ružovou a ľahkým akrylovým atramentom.

Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej z osobnej série s názvom Teória útulnosti. Kolekcia bola sprvoti predurčená materiálom – drsnejším ľanovým plátnom, priznanou stopou ceruzky, rýchlymi akvarelmi, zemitými tónmi postrašenými blankytnou a ružovou a ľahkým akrylovým atramentom.

„Ako človek, ktorý sa doslova živí dizajnovaním slov a písaním, som po verši skočil takpovediac bez rozmýšľania. Texty Pary pôsobia abstraktne, ale zároveň sú plné významov, otvorené interpretácii. V mojej grafike som sa preto rozhodol tento verš neilustrovať a stvárnil som ho iba formou typografického vzorníka, kde slová len jednoducho existujú.“ (Ondrej Jób)

Ondrej Jób je dizajnér písma momentálne žijúci v Bratislave. Absolvoval štúdium vizuálnej komunikácie na VŠVU v Bratislave a štúdium dizajnu písma Type and Media na Kráľovskej akadémii umení (KABK) v holandskom Haagu. Medzi jeho hlavné aktivity patrí tvorba komerčných písiem ako aj písiem na mieru, branding a lettering. Venuje sa tiež výskumným projektom a vývoju softvéru v oblasti dizajnu písma a typografie.

Grafika na motívy textu: „Vždy sa veľmi poteším, keď ťa stretnem na ulici u nás.“ Autorka Martina Pauková sa po štúdiu politológie v Bratislave presťahovala do Londýna, kde v sebe objavila úplne iný talent. Počas práce v Starbuckse začala študovať grafický dizajn a popritom produkovať svojské sploštené ilustrácie – najprv pre menšie magazíny, ktorým ilustrovala editoriály, a postupne pre väčšie a väčšie mená. Medzi jej najprestížnejších klientov patria napríklad Apple, CNN, Google, Forbes Japan, The New York Times, Washington Post, Kickstarter, Guardian Newspaper, The Economist či Converse. Jej vektorové ilustrácie sa venujú témam ako domácnosť, kancelária, interiér, pracovný život, technológie a vzťahy. Momentálne žije a pracuje v Berlíne.

Daniela Olejníková sa do projektu PARAgrafiky zapojila už po druhýkrát. Daniela sa venuje grafike a knižnej ilustrácii. Aj keď často pracuje digitálne, vychádza zo skúseností s analógovou tlačou – predovšetkým s linorytom a sieťotlačou. Zaujímajú ju rôzne nedokonalosti, rastre, vrstvenie a posuny farebných plôch – a vo svojich grafikách im rada necháva priestor. Ilustrovala takmer 20 kníh pre domáce i zahraničné vydavateľstvá (Arforum, Baobab, Little Gestalten, a.i.), tvorila napríklad pre Denník N, KPMG, Prezidentskú kanceláriu, Usbek&Rica, Českú filharmóniu, a dlhodobo spolupracuje s Čiernymi Dierami.

„Treba si navzájom pomáhať a myslieť aj na toho posledného,“ hovorí Erik k výberu textu, ktorému dal svoju originálnu vizuálnu podobu. Erik Šille na seba upozornil už počas štúdií na VŠVU v Bratislave, kedy nastupovala silná maliarska „akrylová generácia“. Šille, aj keď patrí k jej výrazným predstaviteľom, má typický vyhranený rukopis a štýl, ktorý sa kontinuálne kultivuje, vyvíja a obohacuje o nové prvky a znaky. Azda najtypickejšou je prepracovaná znakovosť, ktorá využíva podobu, pôvab aj dvojzmyselnosť animovaného sveta a komiksových postáv.