maľby

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na plátne zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Divák je pri autorke skôr zvyknutý na veľkoformátové plátna, no v tejto sérii Patrícia Koyšová prezentuje maľby a tlače na papieri v menších formátoch. Papier tu odhaľuje vo svojej nahej podobe. Maľby na papieri nie sú prípravnými skicami. Sú svojbytné, nezávislé, zachytávajú procesy a témy, na ktorých autorka počas jednotlivých sérií pracuje. Témou je maľba samotná, ale i malé príbehy skryté v dielach.