Archívna digitálna tlač s nežným florálnym motívom vychádza z autorskej perokresby Zuzany Smolkovej.
Dielo 17. november vzniklo v roku 2014 a je súčasťou zbierky Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Archívna tlač vychádza v limitovanom náklade, vytlačená na bavlnenom papieri. Poukazuje na to, že sloboda nie je samozrejmosťou a že si jej oslavu každý rok stojí za to pripomínať.
Jedinečná drobná kresba od Slavomíry Ondrušovej zachytáva všetko okolo nás, témy (seba)lásky, objavovania životných radostí a seba samého. Veľké vyjadrenie na malej ploche, s autorkinou typickou ľahkosťou a láskavým humorom. Každá kresbička je jedinečný originál.
Archívna tlač originálneho diela od Slávky Ondrušovej, ktoré je súčasťou jej dlhodobého projektu, v rámci ktorého tvorí kolekciu kresebných zápisníkov. Stovky subtílnych kresieb boli realizované ako každodenné introspektívne záznamy a dokumentujú individuálne prežívanie a potrebu zaznamenávať špecifické obdobie, v ktorom platné nariadenia, izolácia a absencia sociálnej interakcie ovplyvňovali vnútorné psychologické prežívanie, sústredenie a pozornosť, a tiež menili pohľad na priority, hodnoty a vnímanie vzťahov. Diela vychádzajú z autorkinej potreby zaznamenávať prostredníctvom lineárnej kresby a kresby v priestore jej prežívanie, myslenie a pohyb.
Archívna tlač originálneho diela od Slávky Ondrušovej, ktoré je súčasťou jej dlhodobého projektu, v rámci ktorého tvorí kolekciu kresebných zápisníkov. Stovky subtílnych kresieb boli realizované ako každodenné introspektívne záznamy a dokumentujú individuálne prežívanie a potrebu zaznamenávať špecifické obdobie, v ktorom platné nariadenia, izolácia a absencia sociálnej interakcie ovplyvňovali vnútorné psychologické prežívanie, sústredenie a pozornosť, a tiež menili pohľad na priority, hodnoty a vnímanie vzťahov. Diela vychádzajú z autorkinej potreby zaznamenávať prostredníctvom lineárnej kresby a kresby v priestore jej prežívanie, myslenie a pohyb.
Archívna tlač originálneho diela od Slávky Ondrušovej, ktoré je súčasťou jej dlhodobého projektu, v rámci ktorého tvorí kolekciu kresebných zápisníkov. Stovky subtílnych kresieb boli realizované ako každodenné introspektívne záznamy a dokumentujú individuálne prežívanie a potrebu zaznamenávať špecifické obdobie, v ktorom platné nariadenia, izolácia a absencia sociálnej interakcie ovplyvňovali vnútorné psychologické prežívanie, sústredenie a pozornosť, a tiež menili pohľad na priority, hodnoty a vnímanie vzťahov.
Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej.
Séria Areolis Germinis je prirodzenou reakciou na dlhšie trvajúci autorský projekt/výskum, ktorý zahŕňal tvorbu kolekcie malieb a prednášok na tému teória farby. Ukončenie tohto projektu a konečne „uvoľnenie“ z hlbokého sústredenia a dodržiavania istých pravidiel výskumu, vyústilo do uvoľnenej experimentálnej polohy autorkinej tvorby. Latinský názov Areolis germinis (v prekl. klíčenie) sa stáva priamou metaforou na nové variácie a nové spôsoby hľadania seba vyjadrenia, ktoré autorka divákom prináša.
V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com.
Originálne dielo na plátne od maliarky Dominiky Žákovej.
Séria Areolis Germinis je prirodzenou reakciou na dlhšie trvajúci autorský projekt/výskum, ktorý zahŕňal tvorbu kolekcie malieb a prednášok na tému teória farby. Ukončenie tohto projektu a konečne „uvoľnenie“ z hlbokého sústredenia a dodržiavania istých pravidiel výskumu, vyústilo do uvoľnenej experimentálnej polohy autorkinej tvorby. Latinský názov Areolis germinis (v prekl. klíčenie) sa stáva priamou metaforou na nové variácie a nové spôsoby hľadania seba vyjadrenia, ktoré autorka divákom prináša.
V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com.
Je dobré znovu si nájsť seba a svoju družinu. Naliať si pravdu do očí a naozaj už byť tu a teraz. Hlava aj telo ponorené v prítomnosti. Spolu.
Naložená v pohári varím si ďalšiu voňavú spomienku na nás. Keď som už bola sama a dobre mi bolo. Trocha ma vyľakal čas, koľko ho zrazu bolo.
Oliala som si dušu škoricovým čajom. Cigaretový dym. Jemne ma ovievol slaný vánok na brehu niečoho. V diaľke sa rozprestieral horizont. Na ňom teraz sedím ako na koni a popíjam spomienku. Fotky neostali, len miesta, vánok a kamene. Pocit môjho starého tela, ktoré bude večne mladé. Olievam si dušu škoricovým čajom.
Volanie volavky, ručanie jeleňa, spev vody, dotyk hliny, hlina v ústach. Smäd. Dlho mi trvá, kým sa k tebe dostanem. Veľakrát prejdem lesom a dotknem sa bosý hliny. Počujem, ako sa ti hýbu svaly, ale ty tu nie si. Vidím ťa. Cítim ten bozk a chuť farieb lesa a vône tenké ako zvuky odvšadiaľ. Obklopený bozkom, spočinutý na zemi.
