Natália Hulejová

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.

Dielo namaľované akrylom na plátne pochádza zo série "Znova som", v ktorej autorka reflektuje svoju osobnú cestu a prerod do ženy, ktorá miluje samú seba. Odpovede hľadá cez konkrétne priestory, ktoré zobrazuje v maľbe, aktuálne s jemnejšími farebnými kombináciami, ktoré odkazujú na nehu, sebaprijatie ako aj prijatie ako také, na pochopenie a miernu melanchóliu, ktorá je však v momente pretvorená na zmierenie. Jemnosť, láska, opustenie minulosti a nájdenie stredu. Malá bytosť sa objavuje takmer na každom formáte. Je to ona sama, odhodlaná posúvať sa z cesty na cestu, zo skúšky do dalšej skúšky, z pádu do rastu. Sme to my, každý z nás prežíva tieto emócie – a jej spôsobom, ako ich najlepšie spracovať, je práve maľba. Natália Hulejová nám chce ukázať, že to ide, že existuje spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa z ťažkých situácií. Stále nazerá na túto tému s nádejou a s hľadaním spôsobov za účelom navodenia pocitu oslobodenia, vydýchnutia. Každý obraz bol inšpirovaný inou skladbou od Willow z rovnomenného albumu z roku 2019. Na zadnej strane obrazu vždy nájdete krátke výstižné slová od srdca, vystihujúce tému obrazu.

Dielo namaľované akrylom na plátne pochádza zo série Znova som, v ktorej autorka reflektuje svoju osobnú cestu a prerod do ženy, ktorá miluje samú seba. Odpovede hľadá cez konkrétne priestory, ktoré zobrazuje v maľbe, aktuálne s jemnejšími farebnými kombináciami, ktoré odkazujú na nehu a sebaprijatie ako aj prijatie ako také, na pochopenie a miernu melanchóliu, ktorá je však v momente pretvorená na zmierenie. Jemnosť, láska, opustenie minulosti a nájdenie stredu. Malá bytosť sa objavuje takmer na každom formáte. Je to ona sama, odhodlaná posúvať sa z cesty na cestu, zo skúšky do dalšej skúšky, z pádu do rastu. Sme to my, každý z nás prežíva tieto emócie – a jej spôsobom, ako ich najlepšie spracovať, je práve maľba. Natália Hulejová nám chce ukázať, že to ide, že existuje spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa z ťažkých situácií. Stále nazerá na túto tému s nádejou a s hľadaním spôsobov za účelom navodenia pocitu oslobodenia, vydýchnutia. Každý obraz bol inšpirovaný inou skladbou od Willow z rovnomenného albumu z roku 2019. Na zadnej strane obrazu vždy nájdete krátke výstižné slová od srdca, vystihujúce tému obrazu.

„Reflecting life. Mine. I´m human. I´m human. This time I have a chance. Where to go? To the light."

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com.

Dielo namaľované akrylom na plátne pochádza zo série "Znova som", v ktorej autorka reflektuje svoju osobnú cestu a prerod do ženy, ktorá miluje samú seba. Odpovede hľadá cez konkrétne priestory, ktoré zobrazuje v maľbe, aktuálne s jemnejšími farebnými kombináciami, ktoré odkazujú na nehu, sebaprijatie ako aj prijatie ako také, na pochopenie a miernu melanchóliu, ktorá je však v momente pretvorená na zmierenie. Jemnosť, láska, opustenie minulosti a nájdenie stredu. Malá bytosť sa objavuje takmer na každom formáte. Je to ona sama, odhodlaná posúvať sa z cesty na cestu, zo skúšky do dalšej skúšky, z pádu do rastu. Sme to my, každý z nás prežíva tieto emócie – a jej spôsobom, ako ich najlepšie spracovať, je práve maľba. Natália Hulejová nám chce ukázať, že to ide, že existuje spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa z ťažkých situácií. Stále nazerá na túto tému s nádejou a s hľadaním spôsobov za účelom navodenia pocitu oslobodenia, vydýchnutia. Každý obraz bol inšpirovaný inou skladbou od Willow z rovnomenného albumu z roku 2019. Na zadnej strane obrazu vždy nájdete krátke výstižné slová od srdca, vystihujúce tému obrazu.

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com. 

Dielo namaľované akrylom na plátne pochádza zo série "Znova som", v ktorej autorka reflektuje svoju osobnú cestu a prerod do ženy, ktorá miluje samú seba. Odpovede hľadá cez konkrétne priestory, ktoré zobrazuje v maľbe, aktuálne s jemnejšími farebnými kombináciami, ktoré odkazujú na nehu, sebaprijatie ako aj prijatie ako také, na pochopenie a miernu melanchóliu, ktorá je však v momente pretvorená na zmierenie. Jemnosť, láska, opustenie minulosti a nájdenie stredu. Malá bytosť sa objavuje takmer na každom formáte. Je to ona sama, odhodlaná posúvať sa z cesty na cestu, zo skúšky do dalšej skúšky, z pádu do rastu. Sme to my, každý z nás prežíva tieto emócie – a jej spôsobom, ako ich najlepšie spracovať, je práve maľba. Natália Hulejová nám chce ukázať, že to ide, že existuje spôsob, ako na sebe pracovať a dostávať sa z ťažkých situácií. Stále nazerá na túto tému s nádejou a s hľadaním spôsobov za účelom navodenia pocitu oslobodenia, vydýchnutia. Každý obraz bol inšpirovaný inou skladbou od Willow z rovnomenného albumu z roku 2019. Na zadnej strane obrazu vždy nájdete krátke výstižné slová od srdca, vystihujúce tému obrazu.

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com.