Už sa to kryštalizuje

V aktuálnych prácach na papieri autorka pokračuje vo svojej téme zobrazovania ciest/priestorov. Cesty sú buď veľmi jednoduché, kľukaté alebo s niekoľkými prekríženiami – križovatkami. Jej snahou je podnietiť diváka zamyslieť sa, rozhodnúť, prebudiť alebo upokojiť jeho cestu životom. Žiadna cesta nie je zlá, pokiaľ sa vedome nerozhodneme vybrať si naozaj deštruktívnu. Každá cesta nás vedie za naším lepším životom. Nie je to vždy jednoduché, no aj pomocou radostných, žiarivých farieb chce autorka diváka uistiť, že sa to dá zvládnuť aj cez trochu ružové okuliare. Naivita, ktorá sprevádzala jej predošlé práce, sa stráca, avšak v spomínanej farebnosti ostáva ako stále prítomná štipka nádeje a povzbudenia aj pri tých najťažších životných situáciách. Taktiež je možné zachytiť malého panáčika, ktorým som ja/ty/on/ona. Panáčik sa pohybuje, stúpa, je statický alebo pripravený na další „level“. Natáliine obrazy sú priestorom na rozjímanie, pokojom pre dušu aj akýmsi abstraktným zašifrovaným sprievodcom na našom ihrisku, keď vypadávame z hry.