Ilustrátorka a grafická dizajnérka. Lineárny charakter jej kresieb a ilustrácií sa strieda s výraznými farebnými plochami. Zjednodušený – ale dostatočne fluidný tvar dýcha a dáva sa nadýchnuť aj ďalšiemu tvaru, ktorý môže byť aj niečím – čo dáva nadýchnuť aj vám. Telo v nadpozemských polohách, zamyslené a spájajúce sa so sebou alebo s myšlienkou, s farbou alebou malou bodkou, s niečím veľkým v malom.
Naložená v pohári varím si ďalšiu voňavú spomienku na nás. Keď som už bola sama a dobre mi bolo. Trocha ma vyľakal čas, koľko ho zrazu bolo.
Oliala som si dušu škoricovým čajom. Cigaretový dym. Jemne ma ovievol slaný vánok na brehu niečoho. V diaľke sa rozprestieral horizont. Na ňom teraz sedím ako na koni a popíjam spomienku. Fotky neostali, len miesta, vánok a kamene. Pocit môjho starého tela, ktoré bude večne mladé. Olievam si dušu škoricovým čajom.
Volanie volavky, ručanie jeleňa, spev vody, dotyk hliny, hlina v ústach. Smäd. Dlho mi trvá, kým sa k tebe dostanem. Veľakrát prejdem lesom a dotknem sa bosý hliny. Počujem, ako sa ti hýbu svaly, ale ty tu nie si. Vidím ťa. Cítim ten bozk a chuť farieb lesa a vône tenké ako zvuky odvšadiaľ. Obklopený bozkom, spočinutý na zemi.
Keď cítiš, že zem je oporou a niekedy jedinou prítomnou. Prehistorický obraz muža a ženy, vždy oddelene rozmýšľajúcich bytostí. To, čo ich spája, sú korene a zem. Byť so zemou v spojení, vpíjať sa do nej, zabárať nohy do machu a celé telo ľahko rozvinuté. Počuť, ako všetko rastie. A nič – len byť v spojení.
