maľby

Diela zo série Wildflower vznikli ako spolupráca či skôr „hra“ medzi autorkou a jej dvojročným synom. Na spontánnych plátnach dominuje synova kresba bez akejkoľvek navigácie. Uhlíkovú a pastelovú kresbu dopĺňajú farebné plochy, prechody či štruktúry vytvorené autorkou, ktoré nesú akýsi príbeh ich vzájomného spojenia. Na obrazoch sa objavujú naratívne výjavy, ktoré sú divákovi čitateľnejšie, ale aj abstraktnejšia rovina, v ktorej dominuje viac synova kresba a autorkin gestický rukopis.

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com. 

Diela zo série Wildflower vznikli ako spolupráca či skôr „hra“ medzi autorkou a jej dvojročným synom. Na spontánnych plátnach dominuje synova kresba bez akejkoľvek navigácie. Uhlíkovú a pastelovú kresbu dopĺňajú farebné plochy, prechody či štruktúry vytvorené autorkou, ktoré nesú akýsi príbeh ich vzájomného spojenia. Na obrazoch sa objavujú naratívne výjavy, ktoré sú divákovi čitateľnejšie, ale aj abstraktnejšia rovina, v ktorej dominuje viac synova kresba a autorkin gestický rukopis.

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com. 

Diela zo série Wildflower vznikli ako spolupráca či skôr „hra“ medzi autorkou a jej dvojročným synom. Na spontánnych plátnach dominuje synova kresba bez akejkoľvek navigácie. Uhlíkovú a pastelovú kresbu dopĺňajú farebné plochy, prechody či štruktúry vytvorené autorkou, ktoré nesú akýsi príbeh ich vzájomného spojenia. Na obrazoch sa objavujú naratívne výjavy, ktoré sú divákovi čitateľnejšie, ale aj abstraktnejšia rovina, v ktorej dominuje viac synova kresba a autorkin gestický rukopis.

V prípade záujmu o dovoz diela nás kontaktujte na hello@slavicadesign.com.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Marek Ormandík opäť netradične a smelo stvárňuje klasické témy, rúca mýty a vžitú ikonografiu. Nie sú to ušľachtilé tvary a tváre. Rýchlymi dynamickými dotykmi štetca na papieri zľahka načrtáva svoje rozvášnené, schizofrenicky rozpoltené nahé postavy a hlavy. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.

Dielo z aktuálnej tvorby Mareka Ormandíka dynamickými ťahmi štetca zachytáva rozvášnenú, schizofrenicky rozpoltenú hlavu z cyklu Portrét smrti. Nie detail, ale celok je dôležitý, plocha obrazu je eruptívna, vytvorená dramatickým, šťavnatým rukopisom, chvejúcimi líniami, stopami stekajúcich farieb.