Han Donau

HAN DONAU

Han priviedlo k ilustrovaniu štúdium na viedenskej umeleckej škole Die Angewandte. Pracuje digitálne s vektorovou kresbou, maľbou a kolážou. Jej obľúbenými témami sú mesto a sny, pričom snovosť, jednoduchosť a melanchólia sú často pre jej tvorbu charakterizujúcimi. Venuje sa editoriálovej a knižnej ilustrácii.

Darí sa ti okamžite ponoriť do práce? 

Vôbec nie. Moja myseľ neustále blúdi a musím ju najprv trochu unaviť, kým sa začne sústrediť na to, čo potrebujem. Aj časový tlak funguje, pokúšam sa však trénovať, aby som tvorila v nejakom pravidelnom čase a šlo to jednoduchšie aj bez neho.

Čo pre teba a tvoju tvorbu znamená Dunaj? 

Dve mestá, kde som doma – Bratislavu a Viedeň – spájam ja a Dunaj. Prežila som väčšinu života v jeho blízkosti. Sme dlhoroční priatelia, taktiež moje prvé ilustrácie boli k príbehu „O Dunaji“, ktorý som v roku 2017 napísala. 

Dunaj sa neustále mení a pritom je to stále tá istá rieka. Seba vnímam podobne.

Skús mi popísať proces tvorby ilustrácie. Čo ťa na ňom najviac baví? 

Ilustráciu chápem ako formu vizuálnej odpovede na hádanku, ktorou je napríklad text. Snažím sa prísť na to, ako vystihnúť jeho podstatu pomocou farieb a tvarov či symbolov, ak sa dá, tak čo najčistejšie. Veľa o zadaniach premýšľam, vždy najprv skicujem ceruzkou na papier. Moja ruka má vlastný rozum, sama čosi vytvára a ja ju sledujem. Keď som spokojná, prekreslím nápad do počítača a tam ďalej experimentujem, až kým to nie je ono. Je to ako alchýmia, nikdy dopredu neviem, ako to nakoniec dopadne.

Ako najradšej tráviš čas sama so sebou?

Rada chodím na dlhé prechádzky mestom. V tom mi chýba Viedeň – dalo sa ísť hodiny a vždy sa zjavila nová neznáma ulička, do ktorej sa dalo odbočiť. Chodím rada sama do kina a rada čítam. Najobľúbenejší čas so sebou je však, keď spím a snívajú sa mi sny. Sú väčšinou veľmi živé a rozkošatené, sú dni, kedy sa vyslovene teším, až budem môcť zaspať a zistím, čo sa dnes premieta. 

Okrem ilustrácie pracuješ v kníhkupectve. Ktorá kniha sa ťa naposledy dotkla a čím?

Objavila som americkú autorku Jenny Offill a jej staršiu knihu Odd. špekulácií, ktorá nedávno vyšla v reedícií vydavateľstva Inaque. Nebavia ma klasické romantické príbehy, pretože mi prídu predvídateľné a nerealistické, a práve preto sa mi páči toto rozprávanie o láske bez priameho rozprávania o láske. Hovorí o všedných veciach, ale tým, ako si ich všíma, z nich robí niečo poetické a výnimočné. Kniha má formu fragmentárnych „denníkových“ zápiskov - bizarných, trefných, cynických a vtipných pozorovaní, na pozadí ktorých sa odohráva jej vzťah. Takéto experimentálne texty, kde je človeku ponechaný aj priestor na vlastné asociácie a interpretáciu, sú pre mňa veľkou inšpiráciou.

kniha Jazero

Han Donau
Han Donau

„Si maličké jazero, máš tvar vajíčka. V hĺbke tridsiatich metrov, kúsok od tvojho najhlbšieho bodu, žije oranžová ryba. Tesne pri dne a nikto ju nevie uloviť."​

Picturebook Jazero je poetické a subtílne umelecké dielo, v ktorom sa hlboké a intímne obrazy spájajú s minimalistickým textom. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh klame telom; v skutočnosti ide o univerzálne filozofické zamyslenie nad tým, ako sa dokážeme vyrovnávať so zmenami či stratami. Obrazy s výrazným rukopisom vedú čitateľa snovou krajinou s jedinečnou atmosférou, v ktorej sa dá stratiť, ale aj nájsť. Jazero je kniha, ktorú nestačí iba prečítať. Oplatí sa mať ju po ruke a siahnuť po nej vždy, keď si prestávame rozumieť.

Cena 25 €
favorite_border favorite